divadlo v médiách|tlač|Novinky z divokého západu (2010)
Písal sa rok 2002, keď sa začala tradícia Noci návratov – tematickej oldies party Divadla na TrakOch pre tých skôr narodených. V minulom roku sme vás mohli privítať na jej už ôsmom ročníku, tentokrát s podtitulom Vtedy na západe. Rok od roka sa snažíme zlepšovať a preto sme aj tomuto ročníku venovali veľkú pozornosť a nič nenechali na náhodu. A zdá sa, že snaha sa vyplatila.
Cez trakovické háje až na divoký západ
Možno ste koncom jesene stretli nejakého divadelníka v miestnom hájiku, ako zbiera obrovské konáre stromov a vlečie ich domov. Možno sme vás oslovili, či náhodou nemáte kankánové sukne, ostrohy, čí nejaké to laso alebo konské sedlo na zapožičanie. Alebo ste nás videli, ako prenášame nejaké ďalšie bizarné predmety – indiánsky totem, mechy slamy, sudy s pušným prachom alebo polovicu hospodárskeho voza? Ak ste nás takto naozaj zahliadli a pomysleli ste si pri tom svoje, ani sa vám nečudujeme. Veď pri pohľade späť sa na tom schuti smejeme aj my. Samých nás totiž prekvapilo, s akým zanietením sme sa tentokrát vrhli na pripravy oldies party, len aby sme vám ponúkli autentickú atmosféru divokého západu. Prípravy nás celkom pohltili a my sme prešli mnohé archívy, domáce zbierky, povaly a nakoniec aj tie háje, aby sme spoločne zažili jeden westernový večer.
Kraľovali krásne ženy...
Dvere nášho saloonu sa 21.11.2009 otvorili o 21.00 a spoločne sme sa ocitli vo svete kovbojov, indiánov a vyzývavých tanečníc. Vo svete, kde vládne pevná ruka a presné oko šerifa. Overiť si to návštevníci mohli konkrétne v Bare u sheriffa, kde sa spoločne s jeho pomocníkmi (Pravou rukou šerifa a Ľavou rukou šerifa) o vás starali. Pre vaše kone boli pripravené stajne a pre istotu aj náhradné podkovy. V saloone to zas vyzeralo ako vo westernovom filme, kde sa po stoloch povaľovali hracie karty, „buráky“ a po zemi roznesená slama. Steny boli oblepené fotografiami najhľadanejších zločincov a nie je vylúčené, že títo sa dokonca zamiešali aj medzi návštevníkov. Ak ste zablúdili až na prériu plnú kaktusov, privítal vás tam, ako inak, DJ Marián Kukla, bez ktorého si už Noc návratov ani nevieme predstaviť. Overené oldies hity ale aj westernové melódie sa hrnuli jedna za druhou a len málokto im odolal. Keď zaznela melódia z filmu Limonádový Joe vtrhli na parket už aj miestne barové tanečnice a pod vedením zvodnej Tornádo Lue strhli na seba pozornosť všetkých prítomných. Atraktívne dievčatá pomotali hlavu nejednému kovbojovi. Neskôr dokonca prebehla súťaž o najlepšiu tanečnicu kankánu spomedzi diváčok a najlepšia z nich získala uznanie a aj drobnú pozornosť od Tornádo Lue.
...a silní chlapi
Muži si zase zmerali sily v tzv. arm-wrestlingu, čiže pretláčaní rukou. Boli to tvrdé a neľútostné súboje, ktorých víťaz nakoniec získal diplom šerifa pre najsilnejšieho chlapa prérie a k tomu na posilnenie fľašku (domácej) tzv. šerifovej pomsty. Ako sa však ukázalo, chlapi nezostali len pri férových súbojoch a okolo polnoci sa strhla poriadna mela, alebo - ako vravieva šerif - kucapaca. Kvôli krásnej dáme sa zo desať kovbojov mlátilo hlava nehlava a veru, niekoľko ich aj padlo za obeť. S krásnou dámou v náručí nakoniec odišiel poloslepý zberateľ motýľov. Ako reagoval, keď zistil, že jeho „ružou z Texasu“ je v skutočnosti prezlečený chlap, sme už nezistili. Situácia s ostatnými nervóznymi kovbojmi sa našťastie upokojila, zrejme aj vďaka tradične výbornému Jožkinmu gulášu.
No a aká by to bola tematická party, ak by sa na nej neudeľovali ceny za najlepšie kostýmy? Veď už len pri pohľade do sály bolo jasné, že takúto spotrebu kovbojských klobúkov divoký západ nezažil od čias Buffalo Billa. Na prvých miestach sa v súťaži umiestnili známe tváre, ako aj „nováčikovia“, ktorým sa odvaha vyplatila.
Znova o rok (?)
Po tom, čo sme sa na večer na divokom západe pripravovali niekoľko dlhých týždňov, poriadne nás prekvapilo, ako rýchlo tá jedna noc ubehla. V spoločnosti starých známych, pri dobrej hudbe, jedle a zábave čas beží akosi rýchlejšie, než by mal. Preto už teraz rozmýšľame nad témou deviatej Noci návratov. Veď keď je nám spolu tak dobre, prečo si to znovu nezopakovať?
Zuzana Komarňanská
Trakovické novinky
Cez trakovické háje až na divoký západ
Možno ste koncom jesene stretli nejakého divadelníka v miestnom hájiku, ako zbiera obrovské konáre stromov a vlečie ich domov. Možno sme vás oslovili, či náhodou nemáte kankánové sukne, ostrohy, čí nejaké to laso alebo konské sedlo na zapožičanie. Alebo ste nás videli, ako prenášame nejaké ďalšie bizarné predmety – indiánsky totem, mechy slamy, sudy s pušným prachom alebo polovicu hospodárskeho voza? Ak ste nás takto naozaj zahliadli a pomysleli ste si pri tom svoje, ani sa vám nečudujeme. Veď pri pohľade späť sa na tom schuti smejeme aj my. Samých nás totiž prekvapilo, s akým zanietením sme sa tentokrát vrhli na pripravy oldies party, len aby sme vám ponúkli autentickú atmosféru divokého západu. Prípravy nás celkom pohltili a my sme prešli mnohé archívy, domáce zbierky, povaly a nakoniec aj tie háje, aby sme spoločne zažili jeden westernový večer.
Kraľovali krásne ženy...
Dvere nášho saloonu sa 21.11.2009 otvorili o 21.00 a spoločne sme sa ocitli vo svete kovbojov, indiánov a vyzývavých tanečníc. Vo svete, kde vládne pevná ruka a presné oko šerifa. Overiť si to návštevníci mohli konkrétne v Bare u sheriffa, kde sa spoločne s jeho pomocníkmi (Pravou rukou šerifa a Ľavou rukou šerifa) o vás starali. Pre vaše kone boli pripravené stajne a pre istotu aj náhradné podkovy. V saloone to zas vyzeralo ako vo westernovom filme, kde sa po stoloch povaľovali hracie karty, „buráky“ a po zemi roznesená slama. Steny boli oblepené fotografiami najhľadanejších zločincov a nie je vylúčené, že títo sa dokonca zamiešali aj medzi návštevníkov. Ak ste zablúdili až na prériu plnú kaktusov, privítal vás tam, ako inak, DJ Marián Kukla, bez ktorého si už Noc návratov ani nevieme predstaviť. Overené oldies hity ale aj westernové melódie sa hrnuli jedna za druhou a len málokto im odolal. Keď zaznela melódia z filmu Limonádový Joe vtrhli na parket už aj miestne barové tanečnice a pod vedením zvodnej Tornádo Lue strhli na seba pozornosť všetkých prítomných. Atraktívne dievčatá pomotali hlavu nejednému kovbojovi. Neskôr dokonca prebehla súťaž o najlepšiu tanečnicu kankánu spomedzi diváčok a najlepšia z nich získala uznanie a aj drobnú pozornosť od Tornádo Lue.
...a silní chlapi
Muži si zase zmerali sily v tzv. arm-wrestlingu, čiže pretláčaní rukou. Boli to tvrdé a neľútostné súboje, ktorých víťaz nakoniec získal diplom šerifa pre najsilnejšieho chlapa prérie a k tomu na posilnenie fľašku (domácej) tzv. šerifovej pomsty. Ako sa však ukázalo, chlapi nezostali len pri férových súbojoch a okolo polnoci sa strhla poriadna mela, alebo - ako vravieva šerif - kucapaca. Kvôli krásnej dáme sa zo desať kovbojov mlátilo hlava nehlava a veru, niekoľko ich aj padlo za obeť. S krásnou dámou v náručí nakoniec odišiel poloslepý zberateľ motýľov. Ako reagoval, keď zistil, že jeho „ružou z Texasu“ je v skutočnosti prezlečený chlap, sme už nezistili. Situácia s ostatnými nervóznymi kovbojmi sa našťastie upokojila, zrejme aj vďaka tradične výbornému Jožkinmu gulášu.
No a aká by to bola tematická party, ak by sa na nej neudeľovali ceny za najlepšie kostýmy? Veď už len pri pohľade do sály bolo jasné, že takúto spotrebu kovbojských klobúkov divoký západ nezažil od čias Buffalo Billa. Na prvých miestach sa v súťaži umiestnili známe tváre, ako aj „nováčikovia“, ktorým sa odvaha vyplatila.
Znova o rok (?)
Po tom, čo sme sa na večer na divokom západe pripravovali niekoľko dlhých týždňov, poriadne nás prekvapilo, ako rýchlo tá jedna noc ubehla. V spoločnosti starých známych, pri dobrej hudbe, jedle a zábave čas beží akosi rýchlejšie, než by mal. Preto už teraz rozmýšľame nad témou deviatej Noci návratov. Veď keď je nám spolu tak dobre, prečo si to znovu nezopakovať?
Zuzana Komarňanská
Trakovické novinky
